Ján Juraj Harruckern

Barón Ján Juraj Harruckern (maď. György János Harruckern, nem. Johann Georg Freiherr von Harruckern; * 25. marec 1664, Schenkenfelden – † 28. apríl 1742, Viedeň) bol uhorský statkár rakúskeho pôvodu.

Životopis

          Jeho otec Juraj Harruckern (1632 – 1692) bol tkáčsky majster a matka Alžbeta Schlöger. Vzdelanie absolvoval v Steyri a Linzi. Prvýkrát sa v roku 1689 ujal funkcie účtovníka Dvorskej komory v Dolnom Rakúsku. V roku 1695 bol preložený do generálnej vojnovej komisie, kde sa stal potravinovým komisárom armády. V roku 1710 mu uhorský kráľ Károly udelil najskôr titul dvorného komorského radcu, neskôr titul rytiera (1718, Reichsritter) a baróna (1729, barón). Tak tomu bolo aj v prípade rozdeľovania majetku, ktorý sa vracal späť do štátnej pokladnice a stal sa nespravovaným v oblastiach Békešskej župy, Čongrádskej župy a Zarándskej župy. Jeho majetkom sa stal okrem iného aj zámok v Gyule. Od roku 1729 až do svojej smrti (1742) bol županom v Békešskej župe.

          S pomocou svojho organizačného talentu a vedomostí z oblasti financií a hospodárskej politiky zakladal nové dediny a oživil priemysel a obchod. Jeho prvou a najdôležitejšou prácou bolo zakladanie osád na územiach oslobodených spod osmanskej nadvlády. Organizoval osídľovanie tohto územia slovenskými poddanými, ako aj osadníkmi z Nemecka. Motiváciu pre nich bolo zrušenie cirkevného desiatku. Správa o jeho humánnom zaobchádzaní sa rýchlo rozšírila, a tak sa osadníci hrnuli na jeho panstvá. Obrábali pôdu, založil vinice a začali s chovom zvierat.