História

Od konca 17. do konca 18. storočia

        Jozef Rudnyánszky ešte počas života svojej testinej ako nájomca začal znovuosídľovať Békésszentandrás. Prví slovenskí osadníci sa tu objavili už v roku 1742. Utečení, respektíve prechodne sa usadení poddaní s voľným pohybom v centrálnych stoliciach Horniakov (Novohrad, Gemer, Hont) získali zvesti o tom, že Rudnyánszky na békésszentandrássky majetok hľadá osadníkov.

       Tak ako v prípade viacerých znovuosídlených dolnozemských osád (od Peštianskej po Békešskú stolicu) aj v Békésszentandrási miestnych evanjelických Slovákov k opätovnému migrovaniu podnecovalo napätie vznikajúce zo znovuosídľovacej akcie.

        Keď Slováci následkom spomenutých problémov museli opustiť Békésszentandrás, napokon sa stala ich novým domovom pustatina Komlóš.

        Keď 8. januára 1746 podpísali kontrakt s barónom, ešte na jar toho istého roku prišlo 45 rodín z Békésszentandrásu na Komlóš. Druhá skupina osadníkov, okolo 58 rodín, už prišla na Komlóš priamo bez prechodného pobytu v Békésszentandrási.

O príčinách odchodu békésszentandrásskych (neskorších komlóšskych) evanjelických Slovákov

"Zo sporu o náhradu škody Jozefa Rudnyánszkeho, víťaza so zlatými šarluhami, szentandrášskeho zemepána, proti svojmu hospodárskemu správcovi Pavlovi Kulcsárovi."

Zo svedectva Pavla Ribárskeho (53-ročného Komlóšana): "Prisvedčuje svedok, že keď prišiel na Szent András, od pána hospodárskeho správcu kúpil jeden dom za 10 zlatých, ktorý predal, keď sa presídlili na Komlóš. Z týchto peňazí zadržal jeden toliar pán hospodársky správca. K piatej otázke: Raz cez sviatky, keď sluhovia svedka bránili, svedok bol pokutovaný na dva forinty. Ďalej svedčí svedok, že Martina Lechu pán hospodársky správca zatiaľ nepustil do Szent Andrása, kým za neho nevyplatil jeden zlatý."

Zo svedectva Juraja Cerovského (40-ročného Komlóšana): "Keď svedok spolu s Pavlom Ecetom a Pavlom Jancsikom prišiel na Szent András, zatiaľ im neukázal pán hospodársky správca ich stavebný pozemok, kým od nich nedostal dva nemecké forinty a jednu líšku v hodnote dvoch forintov."

"Jeho ovčiar Michal Vajda s viacerými ovčiarmi stretnúc sa občas v chotári, zvyčajne na jar podpálili burinu..."

Zo svedectva. Juraja Bogára (komlóšskeho obyvateľa): "Vie svedok, že konfiškujúc dom jeho brata Martina Bogára, sám hospodársky správca ho predal inému, to jest človeku pod menom Sinkó za 12 forintov... Komlóšanov si pán hospodársky správca vôbec nevážil, ba neprestajne ich prenasledoval..."

Zo svedectva Ondreja Roszkosa (60-ročného Komlóšana): "Aj svedok predal dom dajakému prišelcovi a prijal závdavok v hodnote 5 zlatých. Keďže sa o tom dozvedel pán hospodársky správca, zobral päť zlatých od svedka a jeho dom predal inému... keď ho po prvýkrát pán hospodársky správca pustil do Szent Andrása... na vlastnej koži pocítil, že kto mohol platiť, toho pustil, kto nie, toho poslal preč..."

Zo svedectva Jakuba Ancsika (30-ročného Komlóšana): "Svedčí svedok, že z ôsmich zlatých, čo dostal za predaný dom, jeden zlatý pán hospodársky správca zadržal pre seba."

Zo svedectva Mateja Tótha (24-ročného Komlóšana): "Aj otec tohto svedka, keď si dom predal, dva forinty dal pánovi hospodárskemu správcovi. Raz, keď otec svedka na sviatočný deň z poľa vozil proso, bol pokutovaný hospodárskym správcom na dva forinty."

Zo svedectva Ondreja Kosku (42-ročného Komlóšana): "Svedok taktiež predal svoj dom za 13 forintov, jeden toliar z toho pán hospodársky správca zadržal pre seba."

Zo svedectva Jakuba Rimavského (55-ročného Komlóšana): "Svedok, keď spolu s ostanými odišiel na Komlóš, na svoj zanechaný dom v Sz. Andrási našiel kupca z Apáthi, ktorý zaň sľúbil 21 forintov a dal na závdavok šesť forintov, čo pán hospodársky správca od svedka zobral rieknuc, nech ide spokojne svojou cestou, lebo kupec nákupnú cenu mu iste vyplatí. Lenže spomínaný kupec z Apáthi neprišiel a pán hospodársky správca závdavok pri sebe zadržal a ešte k tomu dom predal Michalovi Papovi za dvadsať forintov..."

Zo svedectva Ondreja Petrinu (32-ročného Komlóšana): "Svedčí svedok, že zunujúc poľutovanie a mizerné vyčkávanie v chotári, keďže ich pán hospodársky správca nechcel pustiť do dediny, dal mu jeden toliar v hodnote dvoch forintov a jeden pár dievčenských čižiem..."

Zo svedectva Petra Bancsika (obyvateľa a richtára komlóšskeho): "Svedčí svedok pod prísahou, že keď zo Szent Andrásu na Komlóš sa Slováci presídlili, z opustených domov niektoré obyvatelia predali... menovite: Ján Kovács, ...Durko Paulik... Jakub Lehotai, taktiež vie svedok, že od Pavla Lehoczkého, Mateja Roszkosa, Michala Mathaisa, Michala Leginského, Mateja Tóta, Františka Kissa istotne zadržal pán hospodársky správca z nákupnej ceny domov po dva forinty... Ďalej vie, že Matej Turcsán, Juraj Koska, komlóšski obyvatelia, tiež dali po jednom toliari... taktiež Ján Pokorágyi dal štyri mariáše,57 ...keď Juraja Bogára, neskoršieho Komlóšana, švagrov Ondreja Motyovszkého a Beňadika Vargu do Szent Andrása nechcel pán hospodársky správca pustiť, oni mu kúpili za 20 mariášov jeden pár oviec...

Komlóšania, ešte bývajúci v Szent Andrási, rôznymi spôsobmi prestrašení pánom hospodárskym správcom, ...on povedal, že Slováci by sa mali vysťahovať z osady a len Maďari by zostali, na čo sa Slováci zľakli a kúpili za 27 zlatých jedného koňa pánovi hospodárskemu správcovi, aby ich ďalej nechal na pokoji. (...)

Vie svedok, že pán hospodársky správca v chotári Szent Andrása občas aj s dvomi pluhmi dal zorať a zasiať... zo sena mával osoh raz 100 toliarov, inokedy 100 forintov...

Zo svedectva Mateja Hrivnáka (29-ročného Komlóšana): Svedok istotne tvrdí, že po predaní jeho domu za 20 zlatých, pán hospodársky správca 2 forinty zadržal."58